Inštitút Imricha Karvaša

Inštitút Imricha Karvaša pre rozvoj malého a stredného podnikania vznikol ako myšlienka majáku pomoci pre mladých ambicióznych ľudí s chuťou k podnikaniu, ktorým nechýba vôľa, ale chýbajú im skúsenosti. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli poskytnúť im ekonomicko-právne poradenstvo a priamu pomoc pri začiatkoch v podnikaní, pri výbere a tvorbe tej správnej právnej formy pre ich podnikanie.

Názov sme si zvolili na počesť najvýznamnejšieho ekonóma v histórií slovenského národa, Imricha Karvaša (25. február 1903, Varšany – 22. február 1981, Bratislava). Tento pán pôsobil na bratislavskej právnickej fakulte, kde v roku 1930 habilitoval za docenta, v roku 1934 bol mimoriadnym profesorom a v roku 1940 riadnym profesorom národného hospodárstva.

Imrich Karvaš zastával celý rad funkcií – bol tajomníkom Zväzu slovenských bánk, generálnym tajomníkom Národohospodárskeho ústavu Slovenska a Podkarpatskej Rusi  i viceprezidentom Exportného ústavu v Prahe. Bol ministrom v jednej z posledných
česko-slovenských vlád. V apríli roku 1939 bol menovaný za guvernéra Slovenskej národnej banky. Aktívne presadzoval zachovanie čo najväčšej samostatnosti slovenskej hospodárskej politiky. Medzi konkrétne ochranné opatrenia patrilo zavedenie rozličných clearingových účtov v slovensko-nemeckom tovarovom styku s rôznymi výmennými kurzami marky, povinné registrovanie účastín podnikov na Slovensku, zachovanie bezcolného styku medzi Slovenskom a Protektorátom Čechy a Morava a pod.

Urobil závažné kroky v prospech Slovenského národného povstania v auguste 1944 (presunul platidlá do filiálok Slovenskej národnej banky v Ružomberku a Banskej Bystrici, ako šéf Najvyššieho úradu pre zásobovanie presunul v prospech povstania pohonné hmoty, rozdal obyvateľstvu zásoby na tri mesiace vopred), začo ho zatklo gestapo. Po roku 1945 nebol postavený do čela slovenského či československého bankovníctva. Venoval sa práci na právnickej fakulte (v rokoch 1947 – 1948 bol jej dekanom) a bol predsedom Medzinárodného výkonného výboru kúpeľov. Po februári 1948 bol perzekvovaný a niekoľkokrát väznený. Koncom šesťdesiatych rokov bol súdne rehabilitovaný. V roku 1940 bol spoluzakladateľom Ekonomickej univerzity v Bratislave a vedúcim redaktorom mesačníka Hospodárske rozhľady; napísal vyše 50 odborných článkov a  taktiež je autorom rozsiahlej knihy Základy hospodárskej vedy.